Remeslá

Poloha obce súvisela s blízkosťou významných ciest, s čím sa spájala možnosť komunikácie s kultúrou i technológiami a prijímanie podnetov aj zo vzdialenejších oblastí. S tým súvisí aj rozmanitá a rozvinutá remeselnícka činnosť, ktorá sa na území obce vykonávala od nepamäti. Najstaršie doklady o nej pochádzajú ešte z neolitu.

Remeselnícke činnosti na území obce v minulosti súviseli s pestovaním a spracovaním ľanu, ktoré siaha pravdepodobne až do čias Veľkej Moravy. Obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova zhotovovali predmety potrebné na spracovanie ľanu, akými boli „barda, bidla“ a ostatné časti krosien, „cepi, cerľice“ (trlice na ručné trepanie), „cjefki“ (navíjanie priadze), vretená, „snovadliny“ (ručné snovadlá), „haspľe“ (motovidlá), kolovrátky, kúdele, tĺky, „šmertki“ (motacie zariadenia), piesty, „rafi“ (na odstraňovanie semien z ľanu), česáky a najmä „grample“ (na mykanie ľanu). Okrem remesiel spojených s pestovaním a spracovaním ľanu sa tu vykonávala aj ďalšia remeselnícka činnosť súvisiaca zväčša s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom či chovom dobytka (košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, výroba zvoncov, drevorubačstvo, mlynárstvo a ďalšie). Popri tom tu prekvitala aj domáca a remeselnícka výroba predmetov potrebných pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo (výroba tehál, tkáčstvo, výroba sviečok, šindliarstvo), ale aj na okrasu či zábavu (výroba výšiviek, čipiek, šperkov, hudobných nástrojov, hračiek atď.).

V období, keď v Hrhove žil rod Csákyovcov, bol postavený nový kaštieľ, kaplnka, veľký hospodársky dvor, liehovar, tehelňa atď. To všetko vyžadovalo spojenie s ďalšími remeslami. Na prelome storočí Csákyovci pozvali do Hrhova poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí so sebou priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve i ďalších remeslách. V Hrhove sa teda začína sústreďovať ešte väčší počet remeselníkov, a to nielen z tuzemska, ale aj z Nemecka, Poľska a ďalších krajín.

S nástupom komunistického režimu a s ním spojeným združstevňovaním a tendenciou sústreďovania pracujúcich do strediskových tovární a závodov dochádza k výraznému zredukovaniu pôvodnej domácej a remeselníckej výroby.

Vďaka východiskám z minulosti ako aj pracovitosti a zručnosti obyvateľov je obec dodnes „živou“. Svedčí o tom jej podoba a upravenosť nielen verejných priestranstiev, ale najmä príbytkov a dvorov obyvateľov. A aj keď okolité prostredie polí, lúk, pasienkov a lesa možno nenesú v sebe patinu starodávnej agrárnej usporiadanosti, stále sú v kontexte ostatných regiónov nadštandardne úhľadné a udržiavané. V každom ročnom období má návštevník možnosť vidieť interakciu človeka a prírody, odveký súlad tvoriaci prirodzenú krásu.